Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Slobodný vzdelávací trh - pokračovanie 2 (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Zatiaľ som plne v súlade so všetkými troma časťami, pre mňa vynikajúce, som zvedavá na ďalšie časti,
skúšali ste toto prezentovať aj v odbornej verejnosti (napr. v. burian - dobrá škola)?
 

Ďakujem :-)

O tejto myšlienke som sa rozprával s niektorými ľuďmi aj zo spomínanej Dobrej školy, ale nereagovali na to. Viac-menej išli cestou reformovať, inovovať existujúci systém. Aj to bol dôvod, prečo som sa rozhodol ísť do toho sám s nádejou, že sa niekto neskôr pridá. .-)
 
Hodnoť

 

Stále som nedostal odpoveď:

Ako konkrétne eliminujete na Slobodnom vzdelávacom trhu tlaky na vytvorenie monopolu?
Vytvoriť takýto slobodný trh možno dokážete, ale ako ho udržíte dlhodobo?
...vierou vo večné dobré úmysly zúčastnených?
(Podľa môjho názoru to bez kontrolných mechanizmov nedokážete, ale už samotné tieto kontrolné mechanizmy by boli v podstate vydávateľom licencie pre vstup na trh, teda de facto monopolom.) Skúste teda snáď nejakú jednoduchú odpoveď v reakcii, bez odkazu na blog.

Navyše si tiež myslím,
že inkluzívne prostredie tak, ako ste ho popísali v grafe 1., nedokážete bez riadiacich a kontrolných orgánov dlhodobo udržať.
Buďto na jeho udržanie budete potrebovať princípy direktivity,
alebo ho ovládne konkurenčný boj a tlak na podriadenie iných prostredí jedinému (resp. kombinácii mála).
V prípade, ak sa i jednotlivé subjekty dohodnú na určitých pravidlách tolerancie a spolunažívania,
tak budete potrebovať dozorný a vynucovací orgán.

Jednotlivé kultúrne prostredia sa teda budú musieť nielen dohodnúť na pravidlách,
ale i na kontrolných mechanizmoch ich dodržiavania a vynucovania.

V opačnom prípade sa pokojne môže napríklad (!) časom stať,
že na slobodný trh vstúpi alternatíva siete škôl s rasistickým, xenofóbnym či neonacistickým obsahom
a jej šíreniu a postupnému obsadzovaniu trhu nebude mať kto a ako zabrániť.

Paradoxne teda bude na slobodnom trhu nutné vytvoriť orgány kontroly a vynucovania pravidiel,
ktoré ale samé osebe budú už v skutočnosti mocenským MONOPOLOM.

Z uvedeného vyplýva,
že skutočne SLOBODNÝ trh (a to nielen vzdelávací) zostáva iba chimérou.
---
 

Neviem o tom,že by som Vám dlžil odpoveď

Pripomeňte mi! Ďakujem za Vaše otázky, ktoré považujem za veľmi dobré. A môžem Vás uistiť, že odpovede na ne už existujú v ďalších častiach. Presne ako podotýkate, bez kontrolných mechanizmov to nepôjde a tiež bez určitých direktív. Ako som už zverejnil 7 typov prostredí s charakteristickými kultúrami, v ďalšej časti popíšem špecifiká pedagogík, ktoré k uvedeným kultúram prislúchajú. Za tým zadefinujem 5 subjektov vzdelávania, 3 sféry vzdelávania a až potom prídeme k orgánom Slobodného vzdelávacieho trhu. Pôjde v podstate o Radu SVT, ktorá bude mať zástupcov jednotlivých kultúr, subjektov vzdelávania a sfér. Teším sa z toho, že Vás práve toto zaujíma, pretože i ja to považujem za kľúčovú pointu celej koncepcie.
 

 

Odpoveď mi dlžný nie ste,
proste som sa Vás na to len pýtal pri Vašej reakcii na článok iného blogera:
https://blog.sme.sk/diskusie/d...

Zatiaľ Vašu koncepciu ale vnímam skôr ako akési fórum spolupráce alternatívnych škôl,
ktorý by bol so systémom štátnych škôl súbežný.
To, na čo narazíte, však myslím nebude ani tak odpor štátu
(ktorý by zrejme samoregulovaný systém vnímal do istej miery ako spôsob svojho odbremenenia)
ako skôr odpor jednotlivých alternatív,
ktoré o združovanie sa pod centrálnym direktívnym orgánom neraz záujem mať nebudú--
a to napriek tomu, že by v ňom podľa Vašich predstáv mali byť priamo účastné.
---
 

Ďakujem za navigáciu!

Už som sa k poznámke nevracal a teda nezaregistroval Vašu reakciu. Súbežný systém je jedna z možností ako SVT uviesť do reality. Výhodou by bolo to, že by sa direktívna pedagogika vyčistila od nánosov egoizmu a násilných praktík, zároveň by s jej zástupcami mohla byť lepšia spolupráca. V doterajšom systéme by zostal zvyšok dožívať dovtedy, kým by do tradičných škôl chodili deti. Ale viem si predstaviť aj to, že by by boli automaticky začlenení do SVT s tým, že by aj naďalej fungovali tak ako doteraz s rizikom, že by ich zástupcovia v Rade SVT občas robili obštrukcie. S tými direktívami, ktoré spomínate to nebude celkom tak, ako to z Vášho kontextu vyzerá. Direktívy vzniknú po dohode všetkých subjektov ako mocensky roovnocenných partnerov, ktorí sa dohodnú na pravidlách spolunažívania. A tieto pravidlá, ktoré všetci dobrovoľne prijmú, sa stanú direktívou. Poprípade aj so sankciami, ak také prijmú. Pravidlá a aj prípadné sankcie budú len hranicami, za ktoré nie je možné ísť, aby bola zachovaná nezávislosť každého subjektu a sloboda rozhodovania dieťa ako klienta vzdelávacieho trhu. Zámerne píšem o nezávislosti a nie o slobode subjektov. Slobodný trh sa chápe ako sloboda pre klienta - dieťa. V prípade ostatných subjektov ide síce o službu, ktorú si "slobodne" vybrali, ale tú nemôžu vykonávať slobodne, iba nezávisle.
 

 

V poriadku, ale nie som si istý tým, či je takýto systém udržateľný dlhodobo.
Ono krátkodobo Radu rovnocenných partnerov bezpochyby zaviesť dokážete, ale či ju aj dlhodobo dokážete udržať, to je už iná otázka.

Pravidlá budú spočiatku fungovať bezchybne, časom sa však začne robiť v Rade politika, začnú vznikať rôzne mesaliancie, jednorazové a dlhodobé hlasovacie skupinky so spoločnými záujmami--
špeciálne za predpokladu,
ak zrovnoprávnite systém založený na dohovore s dieťaťom so systémom založeným na direktívnom prístupe:
ono tie systémy sa tak nesprávajú iba k dieťaťu, ale aj k svojmu okoliu.

Stručne povedané:
direktívny prístup k výučbe bude mať tendenciu podriadiť si systém spolupráce,
pretože jeho takpovediac primárny spôsob uvažovania nespočíva v princípe "spolupracovať", ale v princípe "ovládať".
Na druhej strane sa možno zástancovia direktívneho prístupu môžu obávať,
že demokratickým prostredím, ktoré je im principiálne cudzie, môžu byť prílišne obmedzovaní.
...a naopak, už samotní zástancovia demokratických princípov v školstve môžu mať za určitých okolností problém so samotným direktívnym riadením Rady a direkciou pevných pravidiel,
ktorým sa je nutné podriadiť bez ohľadu na potreby inak voľnejšieho demokratického prístupu.
Okrem toho tu bude neustále hrozba toho, že Radu ovládne niektorá z mesaliancií a bude mať snahu niektorú z podskupín vytlačiť:
a to v prípade, ak štát uzná Rade monopolné postavenie vydavateľa licencie pre slobodný (nezávislý) trh,
by malo pre vytlačenú podskupinu isté následky.

V preklade píšem zhruba o tom,
že tu existuje hrozba, že takáto Rada by skôr alebo neskôr fungovala skôr ako akciová spoločnosť,
než ako štátny subjekt s ústavoprávne garantovanou vnútornou demokraciou.

Možno sa dívam na vec príliš politicky,
ale zhruba takéto výhrady by som od jednotlivých skupín očakával.
---
 

Dobre pripomienky

Ano, vsetko, co pripomiate su rizika, ktore by bolo naivne nebrat do uvahy a podcenit. Ja osobne preferujem aplikaciu SVT subezne, co by zvysilo pravdepodobnost, ze by don vstupovali ludia, ktori mu doveruju a su otvoreni k dialogu. Ako som uz podotkol, ze pokial by SVT zahrnul do seba ihned aj statne skolstvo, bolo by tu riziko obstrukcii pri rokovaniach. Ano, trochu sa pozerate na vec zatazene skusenostou z politickej praxe. Lenze prave preto je politika aka je, lebo politicky system je zalozeny na sutazi stean politickeho spektra a cenou je koncentrovana vladna moc. Ja tieto dva principy rusim. Nepojde ani o sutaz medzi subjektmi, ani o vacsinove hlasovanie. Uznesenie je platne iba vtedy, ked dojde k plnej podpore vsetkymi subjektmi. Kazdy subjekt ma len jeden hlas a pravo odovodneneho veta. To je poistka, aby nebolo mozne presadzovat skupinkove zaujmy, ale iba zaujmy vsetkych. Myslim, ze vam to bude zrozumitelnejsie, ked si prestudujete pasaze, ktore publikujem neskor. V kazdom pripade som vam vdacny za pripomienky a zaujem o to, aby SVT fungoval s minimom rizik. Tesim sa z vasej oponentury. :-)
 

 

Opäť: plne som Vás pochopil, viem o čo Vám ide.
Hovoríte o konsenze a o princípoch radikálnej demokracie, plnej rovnosti v kruhu zúčastnených.

Ak by ste si pozreli niektoré moje príspevky staršieho dáta (niekoľko rokov dozadu) tak väčšinu týchto vecí tam nájdete,
hoci mňa skôr zaujíma teória spoločnosti (či štátu) ako celku--
princípy sú však samozrejme aplikovateľné širšie.
Verte mi, že Váš pohľad na fungovanie (straníckej) politickej súťaže ako arény egoistických záujmov,
v protiklade k myšlienke permanentnej spolupráce založenej na konsenze (teda na prieniku názorov)
pre mňa nie je naozaj ničím novým ;-)

Podľa môjho názoru však štát musí zostať mimo takúto Radu nastálo, ak by mala združiť viaceré alternatívy:
jednalo by sa teda o širšiu platformu s výstupmi následne použiteľnými práve v rokovaniach alternatív so štátom.

Výhodné by to bolo i pre štát,
nebol by obviňovaný práve z tých obštrukcií, ktoré spomínate.

Ja som však mal v predošlom príspevku skôr na mysli niečo iné:
veľké rozdiely v prístupoch rôznych alternatív,
ktoré sa vzájomne nielenže nekryjú, ale sú častokrát protichodné do tej miery, že dosiahnutie konsenzu pri niektorých z nich bude hádam i nemožné
(=rozpor môže nastať v prípade extrémnych postojov "protistrán", a to v otázkach dielčích, či principiálnych).

Okrem toho ale, ako som spomenul už niekoľkokrát:
princípy konsenzu a práva veta by boli v praxi Rady skvelé--
ale musia existovať pevné záruky,
že raz dané pravidlá
(povedzme pravidlá dané v "idealistickom zápale" počiatku práce Rady)
by neskôr nemohli byť nijako rušené, potláčané, prekrucované či pozmenené.

Aby som to nejako zhrnul a ďalej Vás s tým detailne nezaťažoval:
podstatné bude to, či jednotlivé alternatívy budú schopné pozitívne zareagovať na podobnú ponuku spolupráce,
založenej na permanentnom hľadaní konsenzu.
V politickej praxi je ľahké takúto štartovaciu pozíciu dosiahnuť zrušením systému politických strán,
v praxi vzdelávacích alternatív to ale také jednoduché nebude.

V prípade, že by sa podarilo združiť do Rady veľké množstvo alternatív hneď od začiatku, a to za predpokladu, že by prijali predstavy Vami spomenuté,
tak by to bolo viac ako 50% existenciálneho úspechu tejto idey.

Držím Vám teda palce, ale osobne zostávam v tejto záležitosti skeptikom.
---
 

Je to pokus

Pokus ponuknut viziu, pretoze zatial sa stretam len s ciastkovymi vylepseniami jestvujuceho systemu. Ano, zrejme je klucovym principom SVT konsenzus rovnako ako Vami popisovana Radikalna demokracia, ale urcite nie je rovnako navrhovany system. Ja navrhujem 7 kulturnych subjektov - vo vzdelavani je to o pedagogickej filozofii, ktore len tazko najdu filozoficku zhodu, kompromis, vynimkou je iba inkluzivna pedagogika, ktora je schopna urciteho prieniku. Ale tu prave nejde o filozoficky kompromis, naopak ide o konsenzus - cize o zachovanie a ochranu kulturnej - pedagogickej diverzity. Kompromis sa ziada nie vo filozofii, ale v moci - co je rovina prava. Cize tieto rozdielne filozofie v zaujme zachovania diverzity potrebuju vytvorit dohodu, ktora bude garantovat bezpecie pre kazdu pedagogiku. Rada SVT nema pravo zasahovat do filozofie, iba potial, pokial by sa v nejakej z nich objavila idea potlacit prava inej pedagogiky. Druhou rovinou su sfery - tie su tiez o zachovani diverzity zamerania na prax, komunikaciu a myslenie - aby vsetky tri si boli mocensky rovnocenne. Tretia rovina je o subjektoch procesu - ktore tvoria vykonny tim. Cize rodic,ucitel, certifikacna agentura a odberatel - tito su viac-menej v ulohe poskytovatelov sluzby na trhu, ktoru uziva slobodne dieta - na druhej strane. Nastavene je to dobre. Samozrejme, je to na voli ludi, ci zvolia a kedy zvolia ochotu k mocenskemu kompromisu, alebo zostanu pri tuzbe raz ovladnut vsetkych a nanutit svoju filozofiu vsetkym ako jedinu spravnu. Dakujem za podnetne pripomienky. :-)
 


Najčítanejšie


  1. Martin Ondráš: Proti komu vlastne ide použiť armádu minister Mičovský? 7 864
  2. Věra Tepličková: Liečiteľ Marian 2 482
  3. Miroslav Lukáč: Po policajnej akcii BÚRKA a VÍCHRICA príde asi HIROŠIMA a NAGASAKI. 2 201
  4. Marián Huštaty: Kedy som sa stal alkoholikom? 1 988
  5. Peter Remeselník: Prečo polícia odmietla potrestať páchateľa, ktorý narazil autom do ľudí a ušiel ? 1 966
  6. Miroslav Galovič: Kraj, kde nič nie je VI. Bardejov a Bardejovské kúpele. 1 451
  7. Patrik Farula: Kašlime na testovanie. Ale čo potom? 1 363
  8. Gabriela Uhlarova: Anarchistický sociopat 1 344
  9. Milin Kanuscak: Ľubomír Vážny v relácii na Telo znova pourážal Figeľa 1 310
  10. Martin Greguš: Antigenový test vs PCR test. Výsledky štúdie z ČR. Je v tom chaos, ako sa ma laik vyznať? 1 012

Rebríčky článkov


  1. Balázs Puskás: HOAX a dnešná doba
  2. Radoslav Tore: "priemer" náš každodenný.
  3. Michal Kováč: Ktorá profesia bude stále potrebná a dobre platená?
  4. Eduard Bartko: Sledovať spotrebu, rezervovať kapacitu alebo zapnúť a vypnúť? Aj takto sa dá šetriť v IT
  5. Ladislav Větvička: Igor Mažňak probudil Gustava. Probudi aji Jozefa?
  6. Martin Krištoff: Banky v eurozóne sprísňujú prístup k úverom kvôli obavám z pandémie
  7. Jozo Peric: V Chorvátsku dovolenkovalo o tri štvrtiny Slovákov menej ako vlani
  8. Matúš Ďuriga: Youtube podcasty
  9. Peter Slivovic: Hlasový asistent
  10. Víťazoslav Würschner: Druhé Švajčiarsko na Slovensku nebude


Už ste čítali?