Nekrivme inklúziu, poďme ju konečne uskutočniť, kým nie je neskoro!

Autor: Anton Adamčík | 16.6.2020 o 22:40 | Karma článku: 1,76 | Prečítané:  467x

Povinné školstvo od samotného vzniku nastavilo systém tak, že požaduje absolútne dokonalého učiteľa, žiaka, rodiča, ale aj ministra školstva, aby mohlo dobre fungovať. Dokonalý ale nie je ani jeden z nich. 

Napriek tomu sme ich do systému postavili a čudujeme sa, že stále niečo nie je v poriadku.

"To nie je o systéme, to je o učiteľoch. Treba dobrých učiteľov!" - hovorí jeden. "To nie je o systéme, to je o rodinnej výchove. Treba buď preškoliť rodičov, alebo zaviesť povinnú preškolskú výchovu!" - hovorí druhý. "Ale kde systém, pozri akých sme tu mali neschopných ministrov školstva, keby ľudia neboli blbí, tak zvolia XY, ten by bol super minister!" - hovorí tretí. A aj štvrtý, piaty, dvadsiaty vníma problém, alebo spásu v nejakom človeku, či skupine ľudí. Keby boli ľudia dokonalí a dobrí, všetko by dokonalo fungovalo...

Žijeme presvedčením, že na to, aby veci fungovali, musíme opraviť alebo napraviť pokazených ľudí. A aj deti vnímame ako pokazené stvorenia, ktoré škola napraví do správneho požadovaného stavu, akéhosi štandardu tak, aby ako jednotlivec nenarúšal dokonalý systém.  

Kult dokonalého systému. 

Veľká väčšina ľudí je presvedčená, že školstvo je správnym a "dokonalým" systémom. Ak niečo nefunguje, je to v ľuďoch. Raz je to v nepodarených deťoch, inokedy v nepodarených učiteľoch.

Vždy to má byť niekto konkrétny alebo skupina, nikdy nie systém. Akoby systém bol akési božstvo, ktoré kedže je dokonalé, nemožno ho meniť, meniť sa má človek. Preto je potrebné budovať nápravné zariadenia, špeciálne školy, zaviesť povinnú predškolskú výchovu, nútenú integráciu socialne vylúčených skupín, ktoré nazývame "neprispôsobivé". 

Pokrivená inklúzia.

Posledne sme na nich vymysleli nový menej známy názov - inklúzia. Slabým a zaostávajúcim je potrebné pomáhať a inklúzia je tu na to. Aby aj oni boli dokonalí a šťastní a netrpeli pocitom, že zaostávajú za nami. V dnešných časoch stojíme pred výzvou inklúzie, ktorá má spojiť všetky pre systém nedokonalé deti s priemernými, aby odbúrala všetky nerovnosti a rozdiely. Lákavá myšlienka, znie to veľmi ľudsky, ale v skutočnosti je to to isté, náprava detí, len pod iným obalom. 

V skutočnosti nejde o inklúziu, ako sa nazýva, ale o integráciu, tzn. o "nápravu" nevyhovujúcich detí podľa vzoru priemerných. Stáročia používame v školstve i v spoločnosti rovnaký trik pre marginalizované skupiny. Výsledkom je ešte väčšia priepasť a skutočný pokrok vo vzdelávaní menej dostupný.

Priatelia, ktorí sú úprimne presvedčení, že realizujú inklúziu a pomáhajú tak slabším, sa budú na mňa hnevať. Možno to pochopia ako dehonestáciu ich ušľachtilej práce a urazia sa. Hoci máme rovnaký cieľ - pomôcť vylúčeným - máme však iné cesty k nemu. My navrhujeme a pracujeme na skutočnej inklúzii. 

O tom, čo skutočne inklúzia je, v priloženom článku vysvetľuje psychologička Viera Hincová. Že inklúziu potrebujú všetky deti bez rozdielu, pretože jej podstatou nie je zrovnávať všetky deti  podľa jednej šablóny, vyrovnávať medzi nimi každý rozdiel, ale poskytnúť priestor pre maximálny rozvoj potenciálu každého dieťaťa tak, ako požaduje Deklarácia práv dieťaťa a Deklarácia ľudských práv, na ktoré odkazujeme v Otvorenom liste rodičov najvyšším predstaviteľom SR a vo vízii Slobodný vzdelávací trh (odkaz dole). 

Mgr. Viera Hincová: Nekrivme inklúziu, poďme ju konečne uskutočniť, kým nie je neskoro!

O inklúzii hovoríme veľa, ale väčšinou o nej nehovoríme správne. Inklúzia je stav, kedy každé dieťa, každý človek dostáva to, čo potrebuje pre svoj maximálny rozvoj. My sa v našich vyjadreniach obvykle zaoberáme „inklúziou zraniteľných skupín“ alebo „inklúziou zdravotne znevýhodnených“, pričom vlastne hovoríme iba o integrácii, čiže začlenení človeka s nejakou odlišnosťou, do bežného systému. Na to potrebujeme diagnostické procesy a špeciálne postupy, aby sme mu potom vytvorili podmienky na to, aby uspel v situácii, kde sú nastavené normy, výkony, požiadavky na veľmi úzko vymedzené aktivity a správanie. Inklúzia však je úplne odlišná paradigma. Inklúzia počíta s tým, že síce budeme poznať silné a slabé stránky každého dieťaťa, ale nebudeme sa ho snažiť „začleniť“ do existujúceho systému, ale naopak, systém bude dostatočne pružný, rôznorodý a flexibilný tak, aby dokázal rozvíjať každé dieťa a umožnil mu napredovať vlastným tempom a vlastným spôsobom. Viac... 

http://lacademy.sk/nekrivme-inkluziu-podme-ju-konecne-uskutocnit-kym-nie-je-neskoro/?fbclid=IwAR0R-2RrJ30XdhxRVIvygKEdHC-xwJ3e1fWeoz2_0KKaEFgDWuD7cWJa-Ow

____________________________________________________________________________

Tu je Otvorený list rodičov v plnom znení a skrátená vízia Slobodný vzdelávací trh:

Otvorený list rodičov 2020 

Slobodný vzdelávací trh – skrátená verzia

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Milionárska daň, televízor pre Szabóa a blázniví zaľudia (týždeň Petra Schutza)

Ani ruská vakcína nezvráti smutný pochod Slovenska k zatváraniu štátu v septembri.

Najlepší zápas všetkých čias? Neporaziteľný Nadal prehral

Finále Roland Garros si zahrajú Novak Djokovič a Stefanos Tsitsipas.


Už ste čítali?