No rovnako zaujímavé je sledovať komentáre tých, ktorí považujú bývalý režim za zločinecký. Argumenty, čo všetko bolo vtedy a čo teraz nie, zvyčajne končia remízou. Zástancovia demokracie akoby sa nechali vtiahnuť do slovného súboja, ktorého pravidlá určili práve ospevovači minulého režimu – kritériom pre „dobrý – zlý“ bolo bohatstvo. „Vtedy sme sa mali lepšie, lebo sme mali bývanie, lacné a kvalitné potraviny, cestovanie...a dnes? Pokazené drahé potraviny, na krku hypotéky, politici všetko rozkradli...to je tá demokracia?“
Myslím si, že to nie je tá demokracia. Áno, máme tu trhovú ekonomiku, ktorá sice funguje na demokratických princípoch, ale demokracia nerovná sa iba trhové hospodárstvo. Ten trh sa neriadi celkom slobodne len na báze ponuky a dopytu, ale je štátom regulovaný. Ak ste si v tejto chvíli pomysleli - „no jasne, ďalší kapitalista“, ste na omyle. Regulácia je potrebná a najviac sa mi hodí na túto úlohu štát.
Je ale štát demokratický?
Ak štát predstavujú úrady s udelenými právomocami - vláda, súdnictvo – teda koncentrovaná moc pochádzajúca od občanov a hlasovanie na princípe väčšiny, potom nie je celkom demokratický. Je to zvláštny hybrid demokracie a autokracie.
Ak hovoríme o politickom zriadení – pluralita strán, politická súťaž, kde rozhoduje popularita, tak môžeme hovoriť o liberálno-demokratickom zriadení, nie čisto demokratickom.
V čom je rozdiel a čo to „liberálno“ v praxi znamená?
Pod „liberálnom“ nájdeme súťaž a boj o popularitu, moc a bohatstvo. Inak povedané, ak túžiš po bohatstve, získaj popularitu, následne moc a potom budeš mať bohatstvo. To je vzorec, ktorým sa tu za posledných 30 rokov riadi každý, kto zatúži byť bohatým. Ten vzorec platí rovnako pre už bohatých, ktorí chcú byť ešte bohatší – zainvestujú do „správnych“ osobností, ktoré získajú popularitu, následne moc, ktorou cez legislatívu zabezpečia svojmu „investorovi“ ďalšie bohatstvo. A chudáci chudobní len drú, však? Ale veru nie, však oni volia tých populárnych (populistických), ktorí im sľubujú bohatstvo, že sa budú „mať lepšie“. Po bohatstve túžia aj bohatí, aj chudobní. Po moci mocní i bezmocní, po popularite aj populárni, aj tí v tieni.
A aj s demokraciou je to také podobné. Tá liberálna podporuje koncentráciu bohatstva, koncentráciu moci i popularity. Živí „americký sen“ o tom, že raz „budem za vodou“.
Liberálna demokracia sa stala populárnou - demokracia bez príkras zostala v tieni.
No ak vám napadlo, že moje reči už zaváňajú antiliberalizmom, mýlite sa. Koncentrované bohatstvo, moc a popularita je dedičstvo konzervativizmu – ktoré ospevuje časy feudalizmu. Ak sa bližšie pozrieme na to, po čom vlastne túžime, túžime byť feudálmi – mať bohatstvo, moc a slávu. Liberálna demokracia len vytvorila podmienky na túto „hlúpu“ hru.
Načo je dobrá táto „hlúpa“ hra? Na to, aby ľudstvo vytriezvelo a pochopilo, že je to len hlúpa hra. Kým to nepochopí, dovtedy bude demokracia stáť v kúte, v tieni. A ak si niekto pomyslel, že cesta k demokracii vedie cez diktatúry, mýli sa. Nie, nevedie, naopak, len upevní túžbu po bohatstve, moci a popularite.
Demokracia je vážená dáma.
Môže ju mať len ten, kto pochopí, že bohatstvo je pre všetkých a každému stačí len toľko, koľko potrebuje (od slova potreba). Že moci mu stačí len toľko, koľko má každý a že popularity mu stačí len toľko, koľko má múdrosti.
Potom demokracia bude o tom, že zákony bude tvoriť sedem murdcov – každý z iného politického spektra. Každý mudrc bude mať jeden hlas a uznesenie bude platné vtedy, keď dostane sedem hlasov.
Môžeme to nazvať horizontálnou decentralizáciou moci.
Vtedy aj regulácia hospodárskeho trhu bude jeho ochranou. Každý niečo ponúkne a každý si kúpi to, čo potrebuje. Rovnako aj regulácia trhu politického spektra bude ochranou napríklad pred demotážou demokracie, aká sa udiala v Nemecku nástupom nacizmu, alebo v Československu nástupom komunizmu.
Súťaž nezmizne. Bude. Ale len medzi súpermi rovnakého druhu, aby daný politický prúd zastupoval ten najmúdrejší a v rámci svojho druhu nech požíva aj najväčšiu popularitu.
Štát nezmizne. Len už nebude rozhodovať a určovať zákony, on ich bude iba evidovať, uchovávať a strážiť.
A teraz sa vráťme na zem, lebo demokracia je ešte ďaleko.
Liberálna demokracia nám nastavuje zrkadlo, ukazuje naše slabiny a sklony k závislostiam. Je výzvou k sebauvedomeniu a sebaprijatiu. Naše chyby sú zdrojom poznania, bez nich by sme sa nestali vedomými. Vedomie nám však hovorí, že nepotrebujeme toľko moci, aby sme riadili život druhých, ba ani našich detí. Vráťme im moc riadiť si svoj život už od útleho veku. Budeme prekvapení ako milé sú pani Demokracii a ako rady ju nasledujú.